Perzsky hovoriaci učenci priniesli na abbásovský dvor odborné vedomosti aj texty, ktoré sa postupne začleňovali do arabskojazyčnej astrológie. Keď sleduješ ich pôsobenie, uvidíš skôr sieť prekladateľov, dvoranov a autorov než príbeh jediného „pôvodcu“.
Dvor, ktorý podporoval nové učenie
V 8. a 9. storočí sa Bagdad stal miestom, kde sa stretávali rozličné jazyky a vzdelanecké tradície. Abbásovskí vládcovia podporovali astronómiu aj astrológiu, pretože poznatky o oblohe mali praktické, politické i intelektuálne využitie. Dvor potreboval ľudí, ktorí vedeli zostavovať výpočty, vykladať nebeské úkazy a pracovať s učenými textami.
Do tohto prostredia prichádzali aj ľudia z oblastí bývalej sasánovskej ríše. Niektorí poznali perzské, teda stredoperzské, učenecké prostredie, iní pracovali v arabčine alebo v ďalších jazykoch. Ich spoločný prínos preto nespočíval v tom, že by všetci presadzovali jednu „perzskú astrológiu“. Pomáhali skôr sprostredkovať a usporadúvať poznatky v novom dvorskom a jazykovom prostredí.
Prvé abbásovské desaťročia zároveň nepredstavovali uzavretý projekt prekladania z jediného jazyka. Do arabskej učenosti vstupovali texty a postupy rôzneho pôvodu vrátane gréckych, indických a perzských tradícií. Ak chceš porozumieť úlohe perzských učencov, je preto užitočné sledovať konkrétne mená a doklady, nie pripisovať každej náuke jediný pôvod.
Nawbakht a Māshā’allāh: mená spojené s dvorom
Nawbakht al-Fārisī sa v neskorších biografických správach objavuje ako perzský astrológ spojený s kalifom al-Mansurom. Tieto správy ho zaraďujú medzi ľudí, ktorých panovník vyhľadával pri rozhodovaní o vhodnom čase. Zároveň ukazujú, že astrológia na dvore nebola iba súkromným záujmom učencov.
O Nawbakhtovi sa rozpráva aj v súvislosti so založením Bagdadu v roku 762. Podľa tradície mal spolu s ďalšími odborníkmi pomáhať pri voľbe priaznivého okamihu pre začiatok stavby. Je to významná správa o tom, ako si neskoršie generácie predstavovali vzťah medzi kalifom a astrológmi, no nejde o priamy súdobý záznam zo samotnej zakladateľskej udalosti.
Nawbakhtova rodina sa spája aj s ďalšou generáciou učencov. Jeho syn al-Faḍl ibn Nawbakht býva uvádzaný v súvislosti s abbásovskou knižnicou a prekladateľským prostredím. Podrobnosti o jednotlivých funkciách sa v prameňoch líšia, preto je presnejšie hovoriť o rodinnom učeneckom zázemí než o jednej úplne doloženej kariérnej dráhe.
Māshā’allāh ibn Atharī, v starších prameňoch uvádzaný aj pod obmenami mena, bol ďalším astrológom spájaným s al-Mansurom. Neskoršie životopisy ho opisujú ako perzského Žida a pripisujú mu úlohu pri výbere priaznivého okamihu na založenie Bagdadu. Podobne ako pri Nawbakhtovi, aj tu musíš rozlišovať medzi tým, čo neskoršie tradície o dvore rozprávajú, a tým, čo možno doložiť zo súdobého dokumentu.
Māshā’allāh po sebe zanechal arabsky písané astrologické diela, ktoré sa neskôr šírili aj mimo arabského sveta. Jeho príklad ukazuje, že pôvod učenca, jazyk jeho práce a publikum jeho textov nemuseli byť totožné. Práve arabčina umožnila, aby sa dvorské astrologické poznatky stali súčasťou širšej učenosti.
V príbehu o založení Bagdadu sa tak stretávajú Nawbakht, Māshā’allāh a kalifov dvor. Nemusíš však predpokladať, že každý detail neskoršieho rozprávania je rovnako pevne potvrdený. Dôležité je, že pramene zachovali predstavu o astrológoch ako o odborníkoch, ktorých panovník mohol prizvať k významným rozhodnutiam.
Perzské texty a neisté cesty prenosu
Perzské učenecké dedičstvo sa do arabskej astrológie dostávalo aj cez texty, tabuľky a výpočtové postupy. V prameňoch sa objavuje názov Zīj al-Shāh, označujúci astronomické tabuľky spájané so sasánovským prostredím. Ich obsah sa zachoval len sprostredkovane, napríklad v odkazoch a neskorších odborných diskusiách.
Presnú podobu jednotlivých verzií ani ich cestu do arabčiny nemožno vždy zrekonštruovať. Vedci diskutujú o tom, čo bolo preložené priamo zo stredoperzských predlôh, čo sa neskôr upravovalo a aký podiel mali iné tradície. Preto sa pri konkrétnych cestách prenosu oplatí hovoriť o pravdepodobných súvislostiach, nie o nespornom reťazci prekladov.
Katalóg al-Fihristu, ktorý zostavil Ibn al-Nadīm v 10. storočí, a informácie al-Bīrūnīho poskytujú dôležité, hoci neskoršie svedectvá o knihách a učencoch. Pomáhajú nám zistiť, aké diela boli známe a komu ich tradícia pripisovala. Samy osebe však nemusia objasniť každý krok, ktorým sa text dostal od jednej jazykovej komunity k druhej.
Abū Maʿshar a neskoršia syntéza
Abū Maʿshar al-Balkhī sa narodil v Balchu v roku 787 a neskôr pôsobil v bagdadskom učenom prostredí. Jeho život a tvorba patria už do 9. storočia, preto ho treba odlišovať od prvej generácie spájanej s al-Mansurom. Ukazuje však, ako sa v nasledujúcich desaťročiach rozvíjala arabsky písaná astrológia.
Abū Maʿshar sa stal významným autorom a vykladačom, nie iba sprostredkovateľom jedného staršieho textu. Jeho diela spájali astrologické témy s predstavami o dejinách, náboženstvách a opakujúcich sa nebeských cykloch. V jeho práci sa odráža širšie učenecké prostredie, v ktorom sa stretávali grécke, indické a perzské poznatky.
Jeho Veľký úvod do astrológie patril medzi diela, ktoré pomohli usporiadať astrologické poznanie v arabčine. Abū Maʿsharove texty sa neskôr prekladali do latinčiny a ovplyvnili aj učenosť v stredovekej Európe. Jeho význam tak pripomína, že vplyv abbásovského prostredia pokračoval ďaleko za hranicami kalifátu.
Abū Maʿshar sa často spája aj s tradíciou, ktorá rozprávala o pôvode astrologického poznania u rôznych národov. Takéto historické rozprávanie treba čítať ako súčasť jeho intelektuálneho projektu, nie ako nezávislý dôkaz, že každá náuka vznikla práve v kultúre, ktorej ju pripísal. Práve tu sa ukazuje rozdiel medzi tým, ako učenci vysvetľovali pôvod svojho odboru, a tým, čo vieme doložiť o konkrétnom preklade.
Čo pramene potvrdzujú a čo zostáva otvorené
Pri rekonštrukcii týchto dejín sa opierame najmä o katalógy, biografické správy, zachované diela a citácie v neskorších textoch. Ibn al-Nadīm zhromaždil informácie o knihách a učencoch, kým al-Bīrūnī neskôr porovnával tradície a časové údaje. Obe svedectvá sú cenné, no vznikli po udalostiach, ktoré opisujú.
Najistejšie je hovoriť o existencii arabsky písanej astrologickej tvorby, o významnom postavení dvorských astrológov a o tom, že učenci poznali perzské textové tradície. Opatrnejšie treba formulovať presné tvrdenia o tom, kto preložil konkrétny spis, kedy sa tak stalo a z akej predlohy preklad vychádzal. V niektorých prípadoch sa totiž pôvodné dielo nezachovalo.
Rovnako je užitočné odlišovať perzský pôvod od perzského jazyka a od samotného obsahu textu. Učenec mohol pochádzať z perzského prostredia, písať po arabsky a pracovať s poznatkami, ktoré mali viacero zdrojov. Takéto rozlíšenie ti pomôže vyhnúť sa predstave, že arabskojazyčná astrológia bola jednoducho premenovanou podobou jednej národnej tradície.
Prínos perzsky hovoriacich učencov teda spočíval v ich práci na dvore, v sprostredkovaní starších textov a v tvorbe, ktorá pomáhala rozvíjať učenosť v arabčine. Mená Nawbakhta, Māshā’allāha a Abū Maʿshara zachytávajú odlišné etapy tohto procesu. Keď ich čítaš spolu s prameňmi a s vedomím, kde sa začína odborná diskusia, získavaš presnejší obraz o tom, ako sa tvorila astrológia raného abbásovského kalifátu.
